Vidieť nekonečné porasty kvitnúcich vresov a vresovcov vo voľnej prírode je zážitkom, na ktorý sa nezabúda. Vytvoriť si porast vresov však môžete aj vo svojej záhrade. Nie je to ani zložité.

Prednosťou vresovísk je ich takmer celoročná atraktivita a výrazná farebnosť. Samozrejme, to len za predpokladu, že budú vysadené správnymi rastlinami, ktoré kvitnú, alebo sú inak zaujímavé v rôznych obdobiach roka. Ak by ste chceli svoj zámer dotiahnuť až do úplnej dokonalosti, je vhodné vybrať si rastliny a jednotlivé kultivary tak, aby rozkvitali a odkvitali postupne.

Ďalšou prednosťou vresoviska je, že ide o skupinu prevažne vždyzelených rastlín. V zime tak miesto, ktoré si pre vresovisko vyhradíte, nebude pôsobiť prázdno a pochmúrne. Naopak, prekvapí svojou farebnosťou. Najpodstatnejšou výhodou vresoviska je jeho nenáročnosť. Ak raz vresovisko vysadíte a rastliny v ňom sa vám ujmú, za krátky čas sa zapoja a nebudú vyžadovať žiadnu špecifickú starostlivosť. Nebude potrebné porast zavlažovať, stačí len raz ročne rastliny prihnojiť, prípadne niektoré ostrihať. Burine sa vo vresoviskách veľmi nedarí. Len si predstavte, koľko času musíte každoročne venovať údržbe skalky...

K nemenej dôležitým benefitom, najmä rozľahlejších vresovísk, patrí ich mimoriadne pozitívny vplyv na ľudskú psychiku a to, že môžu byť útočiskom pre množstvo užitočných živočíchov.

 

NECHALI STE SA ZLÁKAŤ?

Samozrejme všetko má svoje pre aj proti. Vresovisko nevynikne všade. V prírodne koncipovanej záhrade, na vidieku, niekedy aj v meste, s kulisou lesa, to všetko je možné a treba sa len rozhodnúť. Ideálne sú dokonca záhrady s mierne vlnitým terénom, ktoré sa často pokladajú za problematické.

Ak potrebujete silnejší impulz k rozhodnutiu sa pre založenie vresoviska, vyberte sa do niektorej z botanických záhrad, alebo arborét. Vopred si však zistite, či v nich nájdete aj vresoviská. Na týchto miestach potom nájdete kvalitné inšpirácie.

 

Pre založenie vresoviska sú ideálne aspoň čiastočne slnečné miesta, prípadne polotieň, úplný tieň je najmenej vhodný. Rovnako nevyhovujúce sú miesta s trvale vlhkou pôdou. Hoci sa to často robí, vresovisko nie je dobré zakladať na chránených miestach pri plotoch a múroch. Pokojne mu vyhraďte miesto na otvorenej ploche, aj väčšej, neobávajte sa ani veterných miest. Vietor vresovisku dokonca prospieva.

Ideálne je mať vresovisko v záhrade umiestnené tak, aby ste naň dobre videli a mohli ho pozorovať. Ak bude rozľahlejšie, myslite aj na neho sprístupnenie chodníkmi. Dajte si tiež pozor na pozadie. Ideálne je napríklad založiť vresovisko pred porastom borovíc, borievok alebo briez. Potom bude pôsobiť oveľa prirodzenejšie. Nezabudnite ani na to, že najkrajšie je vresovisko rozprestierajúce sa na väčšej ploche. V období kvitnutia je pohľad naň kúzelný. Vyhradiť si na vresovisko miniatúrny záhon je škoda, nikdy nebude mať možnosť vyniknúť. Tiež nie je vhodné kombinovať vresoviská so skalkami.

RASTLINY

Základ správneho vresoviska by mali tvoriť vresy a vresovce. Tie sú bežne v ponuke v rôznych druhoch a kultivaroch. Začnite však klasikou. Zvoľte si na jeseň kvitnúce vresy obyčajné (Calluna vulgaris), majú už stovky kultivarov, vresovec štvorradový (Erica tetralix), vresovec blúdivý (Erica vagans) alebo vresovec popolavý (Erica cinerea). Z druhov kvitnúcich na jar určite nezabudnite na vresovec mäsový (Erica carnea). Pri trochu skúseností a ak budete mať k dispozícii viac miesta, sa môžete pokúsiť aj o pestovanie ďalších zaujímavých vresovcovitých rastlín.

Súčasťou vresoviska by mali byť aj dreviny – ihličnany, prípadne vždyzelené aj opadavé listnáče, okrasné trávy a niektoré trvalky. Vždy by však mali dominovať vresy a vresovce. Tieto sú najviac rozmanité. Môžu upútať kompaktnejším, rozložitým, vzpriameným alebo takmer plazivým rastom. Samozrejme, netreba zabúdať, že mnohé vresy sa vyznačujú aj krásnym sfarbeným listov. To môže byť smaragdovo zelené, alebo takmer oranžové, či dokonca čierne. Niektoré vresy prekvapia aj výrazne sfarbenými novými výhonkami.

RASTLINAMI NEŠETRITE

A to je ďalší predpoklad úspechu. Ak sa budete chcieť tešiť z prekrásne kvitnúceho vresoviska, nevysádzajte si doň rastliny po jednom kuse. Odporúča sa aspoň 6 rastlín na meter štvorcový. Dôležité je dodržať aj správne rozstupy medzi jednotlivými rastlinami. V tomto prípade treba zohľadniť rýchlosť rastu. Stredne rýchlo rastúce druhy vysádzajte na vzdialenosť 30cm od seba, najlepšie v trojspone. Vždy však v rámci jednej plochy len jeden druh a kultivar. Súvislý porast vznikne zhruba po 3-4 rokoch po založení. Potrebná je preto trpezlivosť. 

Nezabudnite, že...

...čím vzdialenejšie bude miesto pozorovania (okno, terasa, dvor) od vresoviska, tým väčšie musia byť skupiny jednotlivých rastlín.

PRAVIDLÁ VÝSADBY

Na jeseň je ponuka rastlín vhodných do vresovísk najširšia. Je to aj príležitosť na ich kúpu. Ale pozor, vysaďte si ich čo najskôr po kúpe, aby sa stihli do zimy zakoreniť. Odporúčaný termín výsadby vresov a vresovcov je september až október, prípadne začiatok novembra (ak je teplejšia jeseň), alebo potom jar - marec až apríl. Často sa to robí, ale neskoršia výsadba nie je vhodná, rastliny sa nestihnú zakoreniť a aj vplyvom nedostatku vlahy často usychajú. Preto je potrebné čerstvo vysadené rastliny vždy aj na jeseň zavlažovať.

Rastliny vysádzajte vždy len s kompaktným koreňovým balom, vždy o niečo hlbšie. Ak sú koreňové baly rastlín pri výsadbe suché, ponorne ich na pár hodín pred výsadbou do plytkého vedra s odstátou vodou.

Nevyhnutná je príprava pôdy, samozrejme tam, kde je to nutné. Ílovité a ťažšie pôdy je vždy treba kompletne upraviť. V blízkosti ihličnanov stačia naopak len drobnejšie úpravy – je tu prirodzene kyslá pôda a primiešanie čistej rašeliny. Vresovisko bude totiž najkrajšie len na mieste s kyslejšou pôdou. Na vybranom mieste v záhrade, kde chcete mať vresovisko odstráňte najskôr pôvodný porast, nezabudnite ani na burinu. Pôdu vyberte aspoň do hĺbky 30-40 cm a nahraďte ju kyslejším substrátom (substrát určený na pestovanie rododendronov a azaliek). Ideálne pH pôdy vo vresovisku by sa malo pohybovať na úrovni 5-6. Na niektorých miestach môžete zapracovať do substrátu aj kremičitý piesok. Ten obľubujú vresy aj vresovce.

Už pri vytváraní tejto kompozície a navážaní substrátu myslite, hlavne pri väčších vresoviskách, na vytvorenie miernych prevýšením – pôsobí to veľmi dobre. Do plochy môžete nakoniec po navážke substráte a finálnej úprave rozmiestniť striedmo aj väčšie kamene, staré pne, či suché korene alebo samorasty. Potom už len treba vysádzať. Po výsadbe je dôležité dopriať zakoreňujúcim sa rastlinám dostatok vlahy. V prvom roku po výsadbe sa odporúča aj zimná prikrývka.

Krásne sadenice vresov nájdete v našej ponuke...

A zároveň Vám ponúkame poradenstvo ohľadom ich výsadby, či ako kombinovať s drevinami, alebo ako založiť samotné Vresovisko...