Ako pestovať a starať sa o čučoriedky?🥰🫐😋
Podmienky pre pestovanie čučoriedok
1. Príprava vhodnej pôdy pred sadením čučoriedok
Prvou podmienkou úspešného pestovania čučoriedok je príprava špecifického a ideálneho substrátu pre ich výsadbu. Pre čučoriedky ako typické kyslomilné rastliny je vhodná piesočnatá pôda s veľkým obsahom humusu a pH 3,5 - 4,5. Takýto špeciálny substrát si zabezpečíte jednoduchým nákupom v záhradkárstve. Na vysádzanie čučoriedok sa nehodí ťažká ílovitá a mokrá zem.
Slnečné miesto a pravidelné mierne polievanie prispejú k prosperite a bohatej úrode čučoriedok.
Okolie čučoriedok prikryte nástielkou (5 až 10 cm) – borovicová kôra, ihličie, piliny, pokosená suchá tráva, ktoré okysľujú pôdu, podobne ako je to v ich obľúbenom prirodzenom lesnom prostredí. Nástielka dodáva pôde organický materiál a v zimných mesiacoch chráni jemné korene pred premrznutím. Každé 3 až 4 roky je potrebná jej výmena.
2. Slnečné miesto pre čučoriedky
Čučoriedky pre svoj prosperujúci rast vyžadujú slnečné miesto. Môžete ju umiestniť aj do polotieňa, ale v tom prípade nemusí až tak dobre rásť a plody môžu dlhšie dozrievať.
Čučoriedky budú výborne prosperovať i medzi ihličnatými stromami a kosodrevinou a tam, kde sa darí azalkám, rododendrónu, vresom alebo hortenziám.
Vysádzanie čučoriedok
Najvhodnejším obdobím na výsadbu čučoriedok je skorá jar, keď sa už neočakávajú tuhé mrazy alebo potom jeseň.
Čučoriedky môžeme pestovať voľne v záhrade, ale aj v črepníkoch na terasách a balkónoch, kde si však vyžadujú vyššiu starostlivosť.
Vysádzame sadenice zakúpené v dostupných záhradníctvam či obchodoch so sadenicami. Najlepšie sa však pre výsadbu hodia sadenice získané vegetatívnym spôsobom – teda zo zakorenených odrezkov.
Sadenice ukladáme do jamy širokej 1 m a hlbokej približne 40 až 50 cm kvôli plytkým koreňom čučoriedok. Ešte predtým do jamy nasypeme kremičitý piesok alebo štrk ako drenáž na odvádzanie prebytočnej vody.
Keď vysádzame viac kusov čučoriedok vedľa seba, vykopeme dlhý pás.
Sadenice alebo zakorenené odrezky nesadíme príliš hlboko, lebo korene čučoriedok si vyžadujú veľa vzduchu. Po zasadení sadeníc pôdu výdatne zalejeme.
Po vysadení necháme na kríku čučoriedky 1 až 3 najsilnejšie vzpriamene rastúce výhony. Tie mierne skrátime, aby sa ešte lepšie rozkonárili. Ostatné výhonky odrežeme až pri zemi, aby zbytočne neodčerpávali rastline živiny.
Aj keď je čučoriedka samoopelivá, pre vyššiu úrodu je dobré vysadiť v jej blízkosti aspoň dve odrody s rovnakým časom kvitnutia. Ak chcete zbierať čučoriedky dlhšie počas roku, vysaďte si 3 alebo 4 odrody, ktorých plody dozrievajú postupne.
Zalievanie čučoriedok
Čučoriedky si vyžadujú poriadnu zálievku hlavne v období kvitnutia a rastu plodov. Dbáme však na to, aby čučoriedky vo vode doslova nestáli. To by mohlo spôsobiť ich hnitie.
Pre polievanie čučoriedok je najlepšia mäkká voda s čo najmenším obsahom minerálnych solí, napr. zachytená dažďová voda.
Starostlivosť a hnojenie čučoriedok
Keďže čučoriedky majú plytký koreňový systém, neokopávame ich a burinu okolo nich odstraňujeme ručne. Rastu buriny v ich okolí zabránime aj nastieľaním ihličia.
Myslíme i na hnojenie čučoriedok a používame najmä organické hnojivá s obsahom dusíka. Čučoriedky hnojíme vo vode rozpustnými hnojivami na jar a na jeseň, pripadne môžeme hnojiť na list viackrát počas vegetácie.
Odporúčame Vám Orgamin hnojivo pre čučoriedky s rohovinou 1 kg z našej ponuky:
http://www.zahradia.sk/e-shop/item/hnojiva-a-vitalizatory/orgamin-hnojivo-pre-cucoriedky-s-rohovinou/
Pre dobré prospievanie potrebujú čučoriedky tzv. amónny dusík (prirodzene prekyslí pôdu). Ten sa nachádza v hnojivách, ako je síran amónny, dusičnan amónny, bavlnená múčka alebo močovina, prípadne v hnojivách na azalky a rododendróny.
Vyhýbajte sa však priemyselným hnojivám s obsahom vápnika. Čučoriedky ho priam neznášajú, keďže znižuje pH pôdy.
Zber plodov čučoriedok
Pestovanie čučoriedok vyžaduje do istej miery trpezlivosť záhradkára, keďže čučoriedkovému kru trvá 2 až 3 roky, kým začne bohato rodiť a aj 10 rokov, kým dorastie do finálnej výšky.
Ak chcete mať skutočne sladučké bobule čučoriedok, nechajte ich po dozretí ešte týždeň až dva na kríku a až potom ich oberte.
Prvé roky je dobré smerovať energiu rastliny do jej rastu, preto nedovoľte čučoriedkam v tomto období produkovať plody.
Šťavnaté bobule plné vitamínov sa zbierajú zvyčajne od polky júla až do konca augusta. Dobre urobíte, keď budete plody čučoriedok zbierať týždeň až dva po ich dozretí. Budú oveľa sladšie.
Starostlivosť o čučoriedky pred zimou
Jednotlivé druhy čučoriedok sú odolné voči zime a znesú teploty od -28 °C do -40 °C. Aj napriek tomu je dôležité chrániť pred zimou a mrazom ich koreňový systém. To zabezpečíte kvalitnou a dostatočnou nástielkou.
Ak pestujete čučoriedky v kvetináči na balkóne alebo na terase, nie je možné premiestniť ich na zimu do pivnice alebo chodby. Aby ste zabránili zamrznutiu jemných koreňov, obaľte ešte kvetináče na zimu teplým materiálom.
Strihanie a rez čučoriedok
Na podporu celkového stavu rastliny čučoriedky a bohatej úrody je dôležité pravidelné ročné strihanie kra čučoriedky.
Počas prvých 3 rokoch pestovania zastrihávame slabé výhonky, aby sa vytvoril silný základ kra. Počas prvých rokov robíme rez čučoriedok len v nutných prípadoch, ako je poškodenie konárikov.
Čučoriedky sa strihajú tesne pred začiatkom jari – koniec februára až začiatok marca. Dlhé výhonky s listovými púčikmi skrátime na priemer kra a odstrihneme aj všetky polámané, choré a mrazom poškodené výhonky. Dbáme však na to, aby sme ker neskrátili o viac ako tretinu.
Určite nestriháme tzv. plodonosné púčiky, aby sme sa nepripravili o celú úrodu.
Dôležité je, aby sme na každej rastline čučoriedky nechali rôzne druhy dreva - jednoročné (bude rodiť budúci rok), dvojročné a max. trojročné drevo (najhrubšie výhonky). Viacročné drevo a holé výhonky je potrebné odstrániť.
Odrody čučoriedok
Čučoriedka alebo tiež brusnica čučoriedková (latinsky Vaccinium myrtillus) má veľké množstvo odrôd, ktoré sa od seba líšia časom zberu, množstvom úrody, veľkosťou plodov či výškou rastlín.
Najrozšírenejšie je pestovanie čučoriedok v Severnej Amerike (tzv. čučoriedka kanadská) a tiež v oblastiach severnej Európy, pričom každým rokom pribudnú nové odrody.
Počas prechádzky v prírode u nás môžete natrafiť na lesné čučoriedky s maličkými plodmi a výraznou chuťou, ktoré sa však v podmienkach záhrad a balkónov pestujú veľmi zložito. Preto siahnite po niektorej odrode overenej i pre domáce pestovanie.
1. Skoré odrody čučoriedok – zber v júli
a) Bluetta – nízke kry 90 až 150 cm s vysokým potenciálom stredne veľkých plodov úrody – až 9 kg na jednom kríku vhodných pre priamu konzumáciu i spracovanie;
b) Duke – pomerne nová odroda z USA, vysoké kry až 180 cm s perfektnou chuťou stredne veľkých plodov vhodných na konzum i spracovanie;
c) Northland - nízke husté kry s výškou 120 cm s menšími tmavo sfarbenými plodmi aromatickej chuti a bohatou úrodou (do 9 kg z kra) a vysokou odolnosťou voči mrazu do −34 až −40 °C;
d) Patriot – kry vysoké 120 až 180 cm s veľkými plodmi, veľmi dobrej chuti a s odolnosťou voči hube Phytophtoria cinnamoni aj proti mrazom (−34 až −40 °C);
e) Sunrise – stredne veľké kry 130 až 160 cm so stredne veľkými bledomodrými plodmi a so silne aromatickou chuťou, ktoré zvyknú rýchlo opadávať. Vhodné do záhrad.
2. Stredne skoré odrody čučoriedok – koniec júla až polovica augusta
a) Bluecrop – základná odroda svetového sortimentu, vhodná hlavne pre plantáže. Silný ker výšky 160 až 200 cm s veľkými a kvalitnými plodmi. Z jedného kra je pravidelná úroda 4,5 až 9 kg vhodná na priame konzumovanie i spracovanie.
b) Herbert – stredne veľké kry 150 cm s riedkymi, ale veľkými strapcovitými plodmi vhodné hlavne pre priame a rýchle spracovanie;
c) Nelson – stredné veľké až vysoké kry 130 až 180 cm s veľkými plodmi na riedkych strapcoch, s rodivosťou asi 6 kg z jedného kra, ktoré sa hodia pre plantážne pestovanie a transport na diaľku.
3. Neskoré odrody čučoriedok – koniec augusta
a) Berkeley – riedke a vysoké kry do 200 cm s veľkými a riedkymi plodmi, bohatou úrodou, vhodné pre pestovanie v teplejších oblastiach;
b) Pink Lemonade – najatraktívnejšia odroda na trhu, kry vysoké 150 cm s voňavými ružovými kvetmi a výrazne ružovými plodmi s rovnakým uplatnením ako ostatné odrody čučoriedok;
c) Darrow – vysoké kry 150 až 210 cm s veľmi veľkými plodmi a vynikajúcou chuťou, vhodná do záhrad i veľkých výsadieb.
4. Čučoriedka nízka
Na trhu nájdete aj odrody tzv. čučoriedky nízkej, ktorá je výsledkom kríženia čučoriedky vysokej a čučoriedky úzkolistej. Rastliny tejto čučoriedky dorastajú do výšky 100 cm a môžu sa pestovať i v nádobách a kvetináčoch. Pomerne husté kry s plodmi (menšími až stredne veľkými) atraktívnej modrej farby sú viac tolerantné voči vyššiemu pH pôdy. K týmto odrodám patrí Putte, Emil, Northblue alebo Northcountry.
Ochorenia a škodcovia čučoriedok
Choroby čučoriedok pri nesprávnej starostlivosti
a) Hnednutie listov čučoriedok – ide o jav vyskytujúci sa v prípade nesprávneho pH pôdy (nedostatočne kyslé), hnojení hnojivami s obsahom vápnika a pri nedostatočnej zálievke. Riešením môže byť prihnojenie hnojivom s obsahom amónneho dusíka alebo priamo na listy hnojivom s vyšším obsahom železa bez obsahu vápnika.
Hnedé škvrny na listoch môžu byť spôsobené aj kombináciou slnka a dažďa.
b) žltnutie listov na čučoriedkach – ide o vplyv veľmi horúceho počasia na rastliny čučoriedok, ktoré odstránite zvýšenou zálievkou (2x denne).
Ochorenia čučoriedok
a) Bakteriálny šarlach čučoriedky (Pseudomonas syringae pv. Syringae): Ochorenie spôsobuje odumretie mladých rastlín (najčastejšie ročných výhonkov) a vyskytuje sa skoro na jar, po zmiznutí snehu. Prevenciou je pravidelné odstraňovanie poškodených a chorých vetvičiek i správne hnojenie (vyhnúť sa hnojeniu dusíka od začiatku júla).
b) Bakteriálna nádorovitosť (Agrobacterium tumefaciens): Ochorenie môžete pozorovať ako dočervena sfarbené vrcholové listy a napáda i korene kríkov čučoriedok. Toto ochorenie sa väčšinou rozšíri na rastlinu zo zeminy, preto je dôležité kupovať kvalitný substrát z overených zdrojov.
c) Antraknóza čučoriedok (Colletotrichum acutatum, Colletotrichum gloeosporoides): Ochorenie sa prejavuje plodmi čučoriedok oranžovej farby a ich nejedlej dužiny. Patogén zvykne prezimovať vo vetvách a v teplejšom počasí, pri polievaní celej rastliny alebo častejších dažďoch sa dostane i do kvetov. Ochorenie si môžete priniesť domov už spolu so sadenicami alebo s inými rastlinami. Pravidelný a správny rez čučoriedok a polievanie rastliny ku koreňom sú najlepšou prevenciou.
d) Alternáriová hniloba ovocia a škvrnitosť listov (Alternaria alternata, Alternaria tenuissima): Počas daždivého a chladného leta môžete spozorovať i toto ochorenie čučoriedok, ktoré napáda plody. Plody sa dajú ešte zachrániť včasným zberom a ich rýchlym schladením. Ako prevencia poslúži výsadba kríkov vo väčšej vzdialenosti od seba.
Škodcovia čučoriedok
Okrem ohlodávania koreňov čučoriedok hlodavcami a „zberu“ úrody vtákmi môže čučoriedkam škodiť aj:
Byľomor brusnicový (Dasineura oxycoccana Johnson)
Mora šedá (Orthosie opima)
Mora ovocná (Orthosie gothica Linnaeus)
Obaľovač hlohový (Archips crataegena)
5 tipov pre zvýšenie úrody čučoriedok
1. Pravidelné a dostatočné zavlažovanie a udržiavanie správnej pH kyslosti pôdy vrátane kvalitnej nástielky.
2. Vysádzanie viac kríkov čučoriedok vedľa seba pre bohatšiu úrodu.
3. Vysádzanie viac druhov odrôd čučoriedok pre dlhšiu úrodu, keď dozrieva jedna odroda po druhej.
4. Bohatú úrodu chránime pred nájazdmi vtákov starou záclonou alebo iným vzdušným materiálom či klietkami vytvorenými z pletiva.
5. Pred hlodavcami, ktoré môžu ohlodávať korene čučoriedok, ich chránime hustým pletivom zapusteným v zemi.
Borovica ako symbol dlhovekosti a strom prinášajúci šťastie!!!😍💚🍀
Skúsenosti nakupujúcich na e-shopu
KAMENNÍK CENTRAL SHOP
1850 + recenzií
97,8 %
nakupujúcich by poradilo známym tu nakúpiť
celkové hodnotenie
StarStarStarStarStar
kvalita komunikácie
StarStarStarStarStar
dodacie lehota
StarStarStarStarStar
Ocenené zákazníkmi
Obchod KAMENÍK získal vďaka spokojenosti zákazníkov certifikát Ocenené zákazníkmi
Ocenené zákazníkmi
Eshop roka
EUR
Logo
zadajte hľadaný text...
+421 940 949 000
Po - Pia 08:00 - 16:00
0 ks
za 0 EUR
Kategórie blogu
Štítky blogu
kuchynské drezy franke
kuchynské drezy granitové
kuchynské drezy
granitove drezy
Kuchynské batérie
Kuchynské batérie blanco
Kuchynské batérie franke
Kuchynské batérie grohe
Kuchynské batérie hansgrohe
Kuchynské batérie kludi
kuchynské batérie nástenné
kuchynské batérie obi
kuchynské batérie sagittarius
kuchynské batérie
vodovodné batérie
vodovodné batérie do kuchyne
kuchynské drezy nerezové
kuchynské drezy sety
kuchynské drezy so skrinkou
drezy
kúpelňové batérie
vodovodné batérie do kúpelne
kuchynske
drez
bidetové batérie
vaňové batérie
sprchové batérie
vodovodné batérie blanco
vodovodné batérie do steny
vodovodné batérie grohe
kúpelňa v podkroví
moderná kúpelňa
Umývadlá
Rohové umývadlá
Zlaté umývadlá
Zápustné umývadlá
sprchový záves
vodovodná batéria
čierna kúpelňová batéria
vaňa retro
voľne stojaca vaňa
retro kúpeľne
Nákup tovaru pre firmy bez DPH
Bez DPH
Ako znížiť náklady
Ako znížiť náklady na firmu
szco nákup bez DPH
szco nakup bez dph nakupovanie na firmu bez dph
nákup bez dph v eu ň
ÚvodBLOG Borovica - odrody, pestovanie, starostlivosť
05 . 09 . 2019
Borovica - odrody, pestovanie, starostlivosť
Keďže borovica bola po stáročia zdrojom živice, drevo už celé stáročia , éterické oleje a jedlé semená - to znamená výrobky, ktoré sú potrebné v každodennom živote, navždy vstúpili na stránky histórie vrátane folklóru, umenia a kultúry.
Pôvodní Slovania s týmito stromami zaobchádzali s veľkou úctou a vážnosťou. Počas oslavy vtedajšieho jarného sviatku bola borovica liturgickým objektom. Malý strom alebo borovicová vetva bola ozdobená ozdobami a kvetmi a nesená okolo domov, ktorá si želá šťastný "nový rok".
V priebehu času sa borovica napriek adopcii kresťanstva v Poľsku stále tešila autorite. Hovorilo sa, že má magické a uzdravovacie schopnosti. Napríklad popol z ihličiek bol aplikovaný na ďasná, aby sa uľavili bolesti zubov. Šišky a mladé výhonky, ktoré sa varili v srvátke, sa ráno vypili a liečili sa ako účinný prostriedok proti reumatologickým bolestiam.
Pine - jedinečné odrody
Borovica lesná - borovica pre stredné a veľké záhrady, ktoré môžu dosiahnuť výšku až 40 m. Ak taký povrch nemáme, potom si môžeme zvoliť jeho nádherné odrody, ako napríklad "Globosa Virdis", "Wintergol" alebo "Watereri". Výzdoba týchto odrôd nie je len nádherné lístie, ale aj oveľa menšie veľkosti a kôra v krásnej škoricovo-červenej farbe. Obzvlášť krásne borovica škvrnitá predstavuje darčeky vo vidieckych a prírodných záhradách. O pôde je úplne otužilá a málo ošuntaná, preto ju treba pestovať v skupine alebo ako solitér.
Čierna borovica - Táto borovica je veľmi podobná borovici škvrnitej a líši sa farbou kôry. V tejto odrode je takmer čierna, preto jej názov odrody. Požiadavky sú podobné, takže funguje v každej záhrade. Borovica sa vyznačuje veľkou veľkosťou, aj keď môžete použiť jej nižšie formy, ako napríklad "Molette" alebo "Piramidalis", ktoré majú úzky a štíhly zvyk, ale môžete si tiež zvoliť trpaslicovú odrodu, ktorá pomaly rastie ako " Brepo "alebo" Nana ", ktoré sa často vysádzajú na lôžkach alebo vresoviskách.
Horská borovica - veľká rozmanitosť, ktorá ako jedna z mála borovíc odoláva vysokej pôdnej slanosti. Preto sa s ňou môžeme často stretávať na námestiach. Horská borovica je odroda, ktorá rastie pomaly, dosahuje výšku 2 až 4 m a rastie naprieč. Líši sa od borovice škvrnitej, ale má tiež veľmi husté lístie. Stojí to za výsadbu na vresoviská, skalky, bude to tiež skvelé ako solitér. Horská borovica vyzerá skvelo v kompozícii s listnatými kríkmi a trvalkami. Používa sa na zakrytie pôdy, najmä na svahoch, pretože zabraňuje skĺznutiu a erózii pôdy. Vysoko sa odporúča borovica Ophir, ktorej ihly sa v zime menia na žltooranžovú.
Himalájska borovica - jedinečná odroda s tenkými a mäkkými ihlami, strieborno-šedá a približne 20 cm dlhá. Môže byť použitý ako živý plot, ale môže byť tiež vysadený jednotlivo v exponovaných záhradách alebo parkoch
Borovica Limba - ďalšia pomaly rastúca odroda, ktorá má úzky zvyk. Vďaka tomu môže byť vysadený do malých skupín alebo vresovísk a pieskov. Rastie až do výšky 20 metrov.
Žltá borovica s dlhými ihlami - vďačí za svoj názov farbe svojho dreva a je alternatívou k borovici lesnej. Aj keď dosahuje veľké veľkosti, rastie pomaly. Je odolný proti znečisteniu ovzdušia, ale je menej odolný proti mrazu.
Ako pestujeme borovice?
Borovica je rastlina, ktorá sa ľahko pestuje a relatívne tolerantná k polohe , hoci ako väčšina ihličnanov sa im nepáči pôda ťažké a záplavy, pretože sú postihnuté hubovými chorobami. Bude vynikať na slnečných pozíciách, ale tiež sa vyrovná v úplnom tieni. Bohužiaľ, ako fotofilný druh v tieni holé výhonky. Pôdna reakcia by mala byť mierne kyslá a rastliny budú rásť správne. Spočiatku, po výsadbe, stojí za to zalievať rastliny pravidelne a potom raz za čas. Staršie vzorky dobre vydržia sucho. Je odolný voči znečisteniu ovzdušia a mrazu, samozrejme aj proti hubovým chorobám, pokiaľ nie je mokraď. Hnojenie nie je potrebné, ale môže sa z času na čas kŕmiť. Ako vidíte, borovica nie je náročná, neoblizuje bláznov a je nerafinovaná. A s množstvom krásnych odrôd si každý nájde niečo pre seba.
Jesenné sadenie cibule a cesnaku má oproti jari viacero výhod. Viete, ako pri ňom správne postupovať?
Cesnak a cibuľu bežne pestujeme ako jarnú plodinu, ale sadenie týchto druhov zeleniny na začiatku jesene má oproti jarnej výsadbe niekoľko nemalých výhod. Jesenná výsadba umožňuje cibuľkám cibule aj cesnaku výrazne zväčšiť veľkosť. Ak ich vysádzate koncom septembra alebo v októbri, majú šancu vyklíčiť a trošku povyrásť. Zimné mesiace prečkajú v spánku a na jar sa rýchlo vrátia k životu. Keďže si už v pôde vytvorili dobre zakorenenú základňu, majú pri vývoji a raste výrazný náskok pred plodinami zasadenými na jar. A ešte jeden bonus: cesnak a cibuľa, ktoré prečkajú zimu v pôde, majú lepší chuťový profil.
1. Výsadbu správne načasujte
Pri výsadbe jesennej úrody cesnaku alebo cibule je načasovanie najdôležitejšie. V prípade oboch druhov zeleniny to znamená výsadbu, ktorá umožní šesť až osem týždňov rastu pred prvým predpokladaným dňom mrazu.
Toto šesť- až osemtýždňové obdobie pestovania je pre obe plodiny kritické. Umožňuje im zapustiť dobré korene, aby dokázali bez problémov prekonať zimu a na začiatku jari zdravo rásť.
Prečo nezasadiť cibuľu a cesnak ešte skôr?
Pretože oba druhy zeleniny potrebujú chladné jesenné počasie na to, aby sa im darilo. Ak ich zasadíte skoro, keď je ešte teplo, cibule aj strúčiky cesnaku budú mať problémy s klíčením a rastom.
2. Pripravte cibuľky na sadenie
Koncom leta a začiatkom jesene môže byť problém zohnať cibuľky a strúčiky na výsadbu. Preto si ich zaobstarajte už skôr (na začiatku leta) a odložte na chladnom a suchom mieste, kým príde správny čas na výsadbu.
3. Nachystajte pôdu
Cesnak aj cibuľa potrebujú kyprú, úrodnú a dobre priepustnú pôdu, aby rástli čo najlepšie. Takáto pôda im umožní pekne rásť a zároveň ich chráni pred hnilobou v mokrých podmienkach neskorej jesene a skorej jari.
Pôdu pred výsadbou cesnaku a cibule najlepšie pripravíte tak, že na dno každej výsadbovej brázdy pridáte veľké množstvo kompostu. Kompost poskytne živiny a drenáž, ktoré cibuľky potrebujú, aby sa im darilo.
Cesnak saďte do hĺbky troch centimetrov, cibuľu do hĺbky dvoch centimetrov. Samozrejme, vždy miestom klíčenia (špičkou) nahor. Rozstup medzi cibuľkami by mal byť približne 10 centimetrov.
4. Cibuľky pred výsadbou namočte
Tento trik používajú šikovní záhradkári pri jesennej výsadbe cesnaku a cibule a oplatí sa ho vyskúšať. Večer pred sadením cibuľky namočte. Pomôže im to absorbovať vlhkosť skôr, ako sa dostanú do zeme.
Prečo je to dôležité? Bez vlhkosti jednoducho nevyklíčia. Navyše koncom leta a začiatkom jesene býva pôda dosť suchá. Na namáčanie vždy používajte destilovanú alebo neupravenú vodu. Chemikálie v mestskej alebo upravenej vode môžu ovplyvniť schopnosť cibúľ klíčiť.
5. Vysadený cesnak a cibuľku chráňte mulčom
Hneď po výsadbe zakryte holú pôdu približne 2,5-centimetrovou vrstvou mulču. Dobre funguje slama, drvené lístie alebo pokosená tráva. Keď začnú plodiny rásť, pokračujte v zahusťovaní mulču. V čase neskorej jesene a začiatku zimy by mala vrstva mulču tvoriť 10 až 15 centimetrov. Pomôže ochrániť cibuľu a cesnak pred drsnými zimnými teplotami a vetrom. Len čo príde jar, pridajte trochu čerstvého mulču a sledujte rast plodín.
Veľký pestovateľský manuál alebo všetko o pestovaní jahôd
JAHODY PODĽA ÚRODY A SPÔSOBU PESTOVANIA
Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné. Pri klasických jahodách si zároveň vieme vybrať so širokej ponuky skorých, stredne skorých alebo neskorých odrôd.
Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra. Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji. Na úrodu sa môžeme tešiť ešte v daný rok.
Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob. Jednou z najzaujímavejších a najhodnotnejších odrôd vhodných na takýto typ pestovania je ´Mara de Boise´, ktorá nás svojimi plodmi obdaruje počas celej sezóny.
VHODNÉ STANOVISKO PRE ÚSPEŠNÉ PESTOVANIE
Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda. Tá by mala byť odburinená, úrodná, bohatá na živiny s ph neutrálnym až mierne kyslým.
Pôdu môžeme pred sadením obohatiť o kvalitný rozložený kompost alebo dobre vyzretý maštaľný hnoj, a takisto je vhodné pridať do pôdy aj vyvážené univerzálne hnojivo.
Dôležitým faktom je, že jahody nenechávame na jednom stanovisku viac ako tri roky, aby sme si zachovali vysokú úrodnosť a ochránili ich pred prípadnými chorobami alebo škodcami.
SPRÁVNA VÝSADBA V SPRÁVNY ČAS
Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Ak sadíme kontajnerované rastlinky zakúpené v záhradníctve, doba vhodná pre sadenie sa nám značne rozširuje.
Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby. Snažíme sa, aby boli korene v zvislej polohe s dostatočným voľným priestorom okolo seba.
Najlepší čas pre výsadbové práce sú večer alebo ráno, snažíme sa teda vyhýbať času najintenzívnejšieho obedného slnka.
Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 – 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu. Pri príliš úzkom spone stúpa riziko výskytu rôznych nežiadúcich chorôb a hniloby.
A AKO ĎALEJ?
Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Na tento účel nám dobre poslúži napríklad drvená kôra.
Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov. Na trhu je množstvo špeciálnych postrekov, ktoré nám v prípade potreby pomôžu s nežiadúcimi škodcami či chorobami, ako sú napríklad hubovité ochorenia či vošky a roztoče.
OSVEDČENÉ ODRODY
V ponuke je dnes skutočne veľké množstvo rôznych odrôd, no aby ste sa v ich názvoch nestratili, prinášame vám zopár osvedčených, ktoré nikdy nesklamú.
Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad Jahodu ´SONÁTA´ - je holandská stredne skorá odroda. Plody majú zaguľatený tvar svetločervenej farby, sú veľké a pevné po celú dobu zrenia. Ich chuť je sladká a šťavnatá. Je ideálna pre pestovanie aj vo vyšších oblastiach. Odporúčame ju pre záhradkárov aj veľkopestovateľov. Táto odroda je odolná voči plesni sivej a odolná voči škvrnitosti.
Z remontantných odrôd je výborná napríklad Jahoda ´OSTARA ´ - stáleplodiaca odroda, pôvodom z Holandska. Plody sú pomerne veľké, pravidelne kužeľovitého tvaru. Farba je jasne červená, lesklá. Dužina svieža, šťavnatá a sladko navinulá. Rastlina dorastá do výšky zhruba 20-30 cm. Jahody dozrievajú od polovice júna až do októbra. Plody sú vhodné na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie. Veľmi dobre odoláva mrazom, odolnosť voči chorobám je stredná. Rast je polokompaktný, odnožuje stredne silno.
Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu Tristan F1 'Deep Rose' v sebe skrýva 2 poklady - krásu očarujúcich kvetov a hojnosť chutných plodov stále rodiacej odrody (plodí od júna do septembra). Ide o kompaktnú a nenáročnú odrodu do vertikálneho záhonu v záhrade, do závesov na terasu aj na balkón.
Ako pestovať metlinaté hortenzie? Takto budú kvitnúť celé leto!
Čo sa v rozhovore dozviete?
- čo je na metlinatej hortenzii výnimočné a čím vás naozaj prekvapí
- aký je rozdiel medzi jednotlivými druhmi hortenzií a aké podmienky pre pestovanie vyžadujú
- či a ako ich treba strihať
- aký je najväčší mýtus o metlinatých hortenziách a prečo je nepravdivý
- kedy sa dajú hortenzie presádzať
- ako bojovať so škodcami a chorobami na hortenziách
- ako, čím a kedy hortenzie hnojiť
- ako okysliť pôdu hortenziám doma vyrobenou zálievkou
Natalja Arnautová je vyštudovaná inžinierka elektrotechniky železničnej dopravy, no ako to už v živote býva, v odbore nepracuje. V súčasnosti pôsobí ako obchodná manažérka vo farmaceutickej firme. Jej veľkou vášňou sa stalo pestovanie metlinatých hortenzií, ktorým sa venuje viac ako 15 rokov.
Spolu s manželom, dvoma deťmi a mamou býva v Česku väčšiu časť svojho života. Rodina však pochádza z Kazachstanu. Nataljin vzťah k záhradkárčeniu výrazne ovplyvnila manželova babička, ktorá v 90-tych rokoch viedla v Kazachstane vlastné záhradníctvo na svojom pozemku. Babička vtedy Natalju priúčala k pestovaniu ruží. Avšak, o pár rokov neskôr, už na svojej záhrade v malebnej dedinke moravskoslezského kraja, sa pre Natalju stala kráľovnou jej záhrady iná rastlina, metlinatá hortenzia.
Prečo ste sa začali venovať práve pestovaniu metlinatých odrôd hortenzií? V záhradách častejšie vídať kalinolisté, ktoré sa preferujú ako jedny z kajkrajšie kvitnúcich kríkov na skrášlenie tienistých častí záhrad.
Ako väčšina milovníkov hortenzií, aj ja som si kúpila najskôr veľkolistú hortenziu. Zapáčila sa mi v supermarkete a až potom som začala študovať, čo s ňou ďalej. V akých podmienkach žije, čo potrebuje a podobne. Neobišlo sa to bez chýb, prvá rastlina cez zimu vymrzla. Ale to ma neodradilo. Kúpila som si ďalšiu a začala sa škola hrou. Po troch rokoch pestovania kalinolistých hortenzií, ktorých som už mala v tom čase vyše 10 odrôd, som na internete videla metlinaté. A keď som zistila, že táto kráska nepotrebuje zimnú ochranu a jej kvety vydržia aj pol roka, šla som si hneď prvú kúpiť. Vedela som, že túto novú kráľovnú musím mať hneď na svojej záhrade. Moje prvé odrody boli Vanilla Fraise a Phantom. Na týchto dievčatách som praktizovala svoje skúsenosti v pestovaní a strihu metlinatých hortenzií. Vďaka Bohu vydržali všetko a sú doposiaľ nádherné.
Aký je teda základný rozdiel v starostlivosti o hortenzie? Dá sa to jednoducho zovšeobecniť, že kalinolisté sú do tieňa, chcú kyslú pôdu a každoročne sa nestrihajú? A metlinaté chcú neutrálnu pôdu, slnko a vyžadujú naopak skorý jarný radikálny rez?
Toto je najväčší omyl, ktorý všade píšu. Že metlinaté hortenzie kyslú pôdu nechcú. Oni ju chcú a potrebujú! Obzvlášť malinové odrody. Kým nebudú mať dostatočne kyslú pôdu, nevyfarbia sa, ako majú. Každému druhu hortenzií potrebujete zabezpečiť iné podmienky. Kým stromčekovej stačí obyčajná záhradná zemina a plné slnko, metlinaté chcú kyslejšiu pôdu a znesú aj plné slnko, aj mierny polotieň. Veľkolisté však potrebujú iba kyslú pôdu a polotieň alebo tieň. Každá má však iné podmienky pre zimovanie. Kým stromčeková a metlinatá vydrží aj teploty do -35 °C, kalinolisté takú nízku teplotu nevydržia, prežijú im iba korene. Pri nižších teplotách nadzemné časti zmrznú, čo znamená problém pre kvitnutie. Pred silným mrazom musíme kalinolisté hortenzie chrániť a na rozdiel od metlinatých, ktoré potrebujú zrezať na dva-tri púčiky skoro na jar, sa veľkolistá hortenzi každoročne nestrihá.
Na Facebooku v komunite milovníkov metlinatých hortenzií ochotne radíte, ako sa majú ľudia o hortenzie starať, ako ich rezať. Čo vás k tomu viedlo? Musí to byť časovo náročné.
Na východe (Ukrajina a Rusko) je trh s metlinatými hortenziami veľmi veľký, rovnako ako aj skúsenosti s ich pestovaním a množením. Našťastie rozumiem po rusky, veľa študujem a čítam práve ich skúsenosti. A keďže ma tieto kvety úplne dostali, chcem, aby sa na našich záhradách tieto krásky predvádzali častejšie. Aj vďaka svojej práci veľa cestujem. A asi v 90 % prípadoch vidím zanedbané kry, ktoré zatiaľ naši záhradníci nevedia správne pestovať. Stretla som sa už aj s tým, že ani v záhradníctvach nevedia, aké druhy hortenzií vlastne predávajú. Že sú veľkolisté, metlinaté a stromčekové. A čo je najhoršie, zle inštruujú svojich zákazníkov v starostlivosti o zakúpené rastliny.
Metlinatá hortenzia teda kvitne na jednoročných výhonkoch a mráz jej nerobí problém. Je náchylná na nejaké ochorenia? Máva škodcov?
Bohužiaľ, ani tieto rastliny sa škodcom nevyhnú. Hlavnými škodcami všetkých druhov hortenzií sú slizniaky a roztočce.
Máte odskúšané, čo na roztočce najlepšie zaberá?
postrek na roztocce
Na ich likvidáciu používam Karate zeon. Z chorôb je to hlavne chloróza, za ňou však v prvom rade treba hľadať nedostatočne kyslú pôdu. Bez kyslej pôdy tieto krásky jednoducho nie sú schopné prijať hnojivo, aj keď im ho dáte. Kým nemajú požadované pH pôdy, rastliny nefungujú, ako majú.
Ako liečiť chlorózu na hortenziách?okysľovač na hortenzie
Aby prípravky na chlorózu fungovali, treba najskôr nevyhnutne upraviť pH pôdy pod kríkom. Musíte okysliť pôdu. Dá sa to okysľovačom, kyslou rašelinou, citronkou, sírou alebo jablčným octom. Funguje všetko.
Môžete uviesť príklad, ako presne okysľujete pôdu s octom? Ako často?
100 - 150 ml jablčného octu rozmiešam v 10 L vody a nalejem pod krík. S hnojením potom čakám do ďalšieho dňa. Robím to 3 - 4 x počas sezóny. Ak však rastliny v tom roku vysádzate a majú čerstvú kyslú rašelinu, stačí ju takto okysliť 2x.
Keď pH pôdy máme už znížené, môžeme hnojiť. Ako často a čím? Môže sa použiť to isté hnojivo na všetky druhy hortenzií? hnojivo na hortenzie
Použiť môžete napríklad kryštalické hnojivo na hortenzie, alebo hnojivo s postupným uvoľňovaním, napríklad Plantacote. Stačí ho použiť raz pre všetky druhy hortenzií na jar, ideálne v apríli, keď bude pôda dostatočne ohriata na to, aby z nej korene dokázali prijímať živiny. V októbri potom používam vždy na všetky hortenzie jesenné hnojivo pre ihličnany, tie takisto chcú kyslú pôdu.
Koľko hortenzií máte momentálne vysadených doma na záhrade? A aké s nimi máte plány do budúcnosti?
Aktuálne pestujem 32 odrôd (nie rastlín) metlinatých hortenzií. Kalinolistých je už menej, postupne ich darujem, aby bolo viac miesta pre nové kultivary metlinatých, stromčekovitých aj popínavých. Mám vlastnú miniškôlku metlinatých hortenzií, kde sa ich snažím množiť a vytvárať nové kultivary, jedinečné, aké nikde inde nie sú. Pestujem ich pre seba aj pre ostatných, pretože chcem, aby sa záhradníci u nás zamilovali do neuveriteľne dlho kvitnúcich kvetov metlinatých hortenzií tak ako ja a aby celé leto vnímali ich neskutočnú krásu.
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa pestovateľských úspechov!
🥰🙏💚☀️💜Vresovisko – voňavá a farebná príroda pri dome... 💜☀️💚🙏🥰
POĎAKOVANIE!!!
Prírodná záhrada v apríli. Prirodzená ochrana bez chémie
Toto všetko je pre apríl celkom typické. Záhrada v apríli je neraz prekvapením.
Záhrada v apríli
Všetko kvitne. Mladucha čerešňa, marhuľa, broskyňa, ríbezle, zemolezy kamčatské, čučoriedky, jahody. Lúka je v tomto mesiaci celá žltá od rozkvitnutých púpav. Bude dosť kvetov na púpavový sirup alebo hustejší púpavový med. Ako inak, liečivý, ako je liečivá celá púpava lekárska.
Zbierame úrodu reďkoviek, šalátov, medvedieho cesnaku spod korún ovocných stromov.
Ešte stále zbieram mladé listy pŕhľavy, do jarných očistných bylinkových čajov.
Zbieram mladé smrekové výhonky, na liečivý smrekový sirup. Proti kašľu, podobne, ako skorocelový. Smrekový nám ale chutí viac.
Okrasno-úžitková hydina v prírodnej záhrade nemá iba okrasnú funkciu. Okrem chutných vajíčok sú to výborní predátori na likvidáciu premnožených škodcov. Ako inak, samozrejme bez chémie.
Sliepky vyhrabú a vyzobú prezimujúcich škodcov (rôzne vrtivky, ktorých červíky nájdeme v čerešniach, slivkách a iných plodoch), larvy chrústov (tento rok ich bolo veľmi veľa), mraveniská (mravce si chovajú vošky), schrúmu aj kliešťov a iné potvorky. Nie nadarmo, naši starí rodičia púšťali na jeseň do ovocných sadov sliepky. Aby všetko pekne vyčistili.
Kačky plemena indický bežec sú zasa najlepšími predátormi na likvidáciu obávaných ničiteľov úrody a mladých priesad – slizniakov (slizovec španielsky).
Vošky na ríbezliach
Na mladých výhonkoch rastlín sa začínajú množiť cicavé vošky. Ako každý rok. Ríbezle reagujú na nepozvaných cicavých hostí zdurením a poskrúcaním listov. Neprepadáme žiadnej panike. Vieme, čo bude nasledovať. Kríky ríbezlí sú dosť silné, niekoľko napadnutých listov im neublíži. Naopak, vošky na listoch dajú signál lienkam a ucholakom, že stôl na hostinu je už prestretý a môžu prísť hodovať. Najhladnejšie sú larvy lienok, ktoré dokážu za deň spucovať až 50 vošiek. Úctyhodný výkon.
Preto si lienky a ucholaky v našej prírodnej záhrade veľmi ceníme a pripravili sme pre nich niekoľko vhodných hmyzích domčekov. Hmyzie domčeky sú vhodné skrýše aj pre rôznych divých opeľovačov, ktorí sú veľmi potrební na opelenie kvetov. Bez opelenia, nie je úroda, alebo keď, tak veľmi slabá. Opeľovače sú dôležitý článok, ktorý je žiaľ decimovaný chemickými postrekmi, používanými aj v bežných záhradách…
Postreky proti hmyzu (vošky, vrtivky…), ničia zároveň aj opeľovače.
Insekt = hmyz.
Insekticíd = postrek proti hmyzu.
Včela, lienka, ucholak, čmeliak, motýľ = hmyz.
Kučeravosť, či nekučeravosť – broskýň
Ďalší postrach v záhradách je kučeravosť listov broskýň. Ako sme vyriešili tento postrach u nás? Na začiatku sme zakúpili rezistentnú odolnú odrodu, pod korunu ktorej sme posadili chren dedinský. Chren vylučuje látky, ktoré potláčajú šírenie vírusových, plesňových a hubových ochorení. A nielen u ľudí, ktorí ho konzumujú. Kedysi dávno som počula, že potláča aj kučeravosť listov broskýň – obávané ochorenie, ktoré zapríčiňuje huba.
Asi to naozaj funguje, pretože naša broskyňa už štvrtým rokom prosperuje s minimálnym množstvom zasiahnutých listov. Poskrúcané listy jednoducho odtrhnem, namiesto nich o nejaký čas vyrašia nové, ktoré sú už zdravé. Na úrodu našich šťavnatých broskýň, to nemá vôbec žiaden negatívny dopad. Naopak. Sú úplne bez chemických jedov, ktoré znižujú aj našu imunitu, nielen imunitu broskyňového stromčeka.
No a chren, keďže sa pekne rozrastá a je zdravý aj pre nás, vždy na jar alebo na jeseň trochu zredukujem, aby sme aj my mali štipľavú silnú chrenovú zdravú kúru :-).
Chren máme v rámci prevencie zasadený aj pod čerešňou a marhuľou.
Domáci liečivý smrekový sirup
Nazbieram mladé výhonky, ktoré ukladám do väčšieho pohára na zaváranie po vrstvách a presýpam ich hnedým cukrom. Niekto dáva aj plátky citróna. Vrstvím ich, až kým nie je pohár plný. Potom ho uzatvorím a uložím na slnečné miesto na okenný parapet.
Po čase smrekové výhonky pustia „šťavu“ a rozpustia cukor. Zmes precedím cez sitko a z výhonkov ešte vytlačím zvyšky sirupu. Sirup prelejem do fliaš a uskladním v tmavej komore.
Smrekový sirup má veľmi charakteristickú smrekovú chuť a vôňu. Našej dcérke tento sirup veľmi chutí (na rozdiel od cibuľového, ktorý občas tiež urobím proti kašľu a na zapálené priedušky).
Keď budete v tieto dni ošetrovať vaše záhrady pred škodcami, prosím myslite na to, že záhradka bude prosperovať aj bez agresívnej chémie. A živočíchy, zvieratá a ľudia okolo nej a v nej tiež :-).
Začína sa nová sezóna s novým e-shopom
Keďže sme záhradníctvo, ktorého prioritou je kvalita a krása predávaných rastlín, starostlivo zabalené rastlinky na ceste ku Vám, prijateľné ceny pre väčšinu zákazníkov a bezpečné doručenie Vašich objednaných krások až domov, tak sme sa už pred takmer dvoma rokmi rozhodli pre zmenu kuriérskej služby na 123kurier, ktorá väčšinu našich zásielok doručuje do 24 hodín v rámci celého územia Slovenska. A aj na základe Vašich pozitívnych spätných väzieb v spolupráci s touto kuriérskou spoločnosťou pokračujeme.
Nákupný košík
Váš košík je prázdny.